Deti sú zázrak. Vie to aj Lucia Golinska, autorka príbehu o dievčatku Elžbietke, ktorá vie veľmi pekne kresliť. Jej okolie si ju však nevšíma, a tak je Elžbietka smutná. Jedného dňa venuje jeden zo svojich obrazov staršiemu pánovi, ktorý je predavačom na trhu, výmenou za jeho starý, ale zázračný kabát. Ten dokáže každého, kto si ho oblečie, preniesť na jeho vysnívané miesta. Dievčatko spolu s bratom a dokonca aj rodičia si kabát oblečú, no napokon zistia, že najkrajšie a najlepšie miesto na zemi je doma, pri svojej rodine.

Kniha poukazuje na rôzne veci, napríklad na to, že: treba si vážiť múdrosť starších ľudí, je krásne podeliť sa so svojím talentom, najväčšiu radosť môžeme mať z obdarovania druhých, sila modlitby dokáže zoceliť rodinu a priniesť uzdravenie chorým... V neposlednom rade však autorka vyjadruje, že to najkrajšie sa skrýva v deťoch a samotné deti sú zázrak...